Conjugación del verbo regular 'omitir' en español en Pretérito pluscuamperfecto de subjuntivo

 0    10 informačný list    nedostatok
stiahnuť mp3 vytlačiť hrať Skontrolujte sa
 
otázka español Odpoveď español
yo [omitir]
1. persona singular, pretérito pluscuamperfecto 2, subjuntivo
začať sa učiť
yo hubiese omitido
tú [omitir]
2. persona singular, pretérito pluscuamperfecto 2, subjuntivo
začať sa učiť
tú hubieses omitido
él [omitir]
3. persona singular, pretérito pluscuamperfecto 2, subjuntivo
začať sa učiť
él hubiese omitido
ella [omitir]
3. persona singular, pretérito pluscuamperfecto 2, subjuntivo
začať sa učiť
ella hubiese omitido
Usted [omitir]
3. persona singular, pretérito pluscuamperfecto 2, subjuntivo
začať sa učiť
Usted hubiese omitido
nosotros [omitir]
1. persona plural, pretérito pluscuamperfecto 2, subjuntivo
začať sa učiť
nosotros hubiésemos omitido
vosotros [omitir]
2. persona plural, pretérito pluscuamperfecto 2, subjuntivo
začať sa učiť
vosotros hubieseis omitido
ellos [omitir]
3. persona plural, pretérito pluscuamperfecto 2, subjuntivo
začať sa učiť
ellos hubiesen omitido
ellas [omitir]
3. persona plural, pretérito pluscuamperfecto 2, subjuntivo
začať sa učiť
ellas hubiesen omitido
Ustedes [omitir]
3. persona plural, pretérito pluscuamperfecto 2, subjuntivo
začať sa učiť
Ustedes hubiesen omitido

Ak chcete pridať komentár, musíte byť prihlásený.