→ Conjugación Del Verbo Irregular 'pensar' En Español → Začnite sa učiť / Stiahnite si MP3 Flashcards

otázka		Odpoveď
yo [pensar] 1. persona singular, presente, indicativo začať sa učiť		yo pienso verbo irregular
tú [pensar] 2. persona singular, presente, indicativo začať sa učiť		tú piensas verbo irregular
él [pensar] 3. persona singular, presente, indicativo začať sa učiť		él piensa verbo irregular
ella [pensar] 3. persona singular, presente, indicativo začať sa učiť		ella piensa verbo irregular
Usted [pensar] 3. persona singular, presente, indicativo začať sa učiť		Usted piensa verbo irregular
nosotros [pensar] 1. persona plural, presente, indicativo začať sa učiť		nosotros pensamos
vosotros [pensar] 2. persona plural, presente, indicativo začať sa učiť		vosotros pensáis
ellos [pensar] 3. persona plural, presente, indicativo začať sa učiť		ellos piensan verbo irregular
ellas [pensar] 3. persona plural, presente, indicativo začať sa učiť		ellas piensan verbo irregular
Ustedes [pensar] 3. persona plural, presente, indicativo začať sa učiť		Ustedes piensan verbo irregular
yo [pensar] 1. persona singular, pretérito perfecto compuesto, indicativo začať sa učiť		yo he pensado
tú [pensar] 2. persona singular, pretérito perfecto compuesto, indicativo začať sa učiť		tú has pensado
él [pensar] 3. persona singular, pretérito perfecto compuesto, indicativo začať sa učiť		él ha pensado
ella [pensar] 3. persona singular, pretérito perfecto compuesto, indicativo začať sa učiť		ella ha pensado
Usted [pensar] 3. persona singular, pretérito perfecto compuesto, indicativo začať sa učiť		Usted ha pensado
nosotros [pensar] 1. persona plural, pretérito perfecto compuesto, indicativo začať sa učiť		nosotros hemos pensado
vosotros [pensar] 2. persona plural, pretérito perfecto compuesto, indicativo začať sa učiť		vosotros habéis pensado
ellos [pensar] 3. persona plural, pretérito perfecto compuesto, indicativo začať sa učiť		ellos han pensado
ellas [pensar] 3. persona plural, pretérito perfecto compuesto, indicativo začať sa učiť		ellas han pensado
Ustedes [pensar] 3. persona plural, pretérito perfecto compuesto, indicativo začať sa učiť		Ustedes han pensado
yo [pensar] 1. persona singular, pretérito imperfecto, indicativo začať sa učiť		yo pensaba
tú [pensar] 2. persona singular, pretérito imperfecto, indicativo začať sa učiť		tú pensabas
él [pensar] 3. persona singular, pretérito imperfecto, indicativo začať sa učiť		él pensaba
ella [pensar] 3. persona singular, pretérito imperfecto, indicativo začať sa učiť		ella pensaba
Usted [pensar] 3. persona singular, pretérito imperfecto, indicativo začať sa učiť		Usted pensaba
nosotros [pensar] 1. persona plural, pretérito imperfecto, indicativo začať sa učiť		nosotros pensábamos
vosotros [pensar] 2. persona plural, pretérito imperfecto, indicativo začať sa učiť		vosotros pensabais
ellos [pensar] 3. persona plural, pretérito imperfecto, indicativo začať sa učiť		ellos pensaban
ellas [pensar] 3. persona plural, pretérito imperfecto, indicativo začať sa učiť		ellas pensaban
Ustedes [pensar] 3. persona plural, pretérito imperfecto, indicativo začať sa učiť		Ustedes pensaban
yo [pensar] 1. persona singular, pretérito pluscuamperfecto, indicativo začať sa učiť		yo había pensado
tú [pensar] 2. persona singular, pretérito pluscuamperfecto, indicativo začať sa učiť		tú habías pensado
él [pensar] 3. persona singular, pretérito pluscuamperfecto, indicativo začať sa učiť		él había pensado
ella [pensar] 3. persona singular, pretérito pluscuamperfecto, indicativo začať sa učiť		ella había pensado
Usted [pensar] 3. persona singular, pretérito pluscuamperfecto, indicativo začať sa učiť		Usted había pensado
nosotros [pensar] 1. persona plural, pretérito pluscuamperfecto, indicativo začať sa učiť		nosotros habíamos pensado
vosotros [pensar] 2. persona plural, pretérito pluscuamperfecto, indicativo začať sa učiť		vosotros habíais pensado
ellos [pensar] 3. persona plural, pretérito pluscuamperfecto, indicativo začať sa učiť		ellos habían pensado
ellas [pensar] 3. persona plural, pretérito pluscuamperfecto, indicativo začať sa učiť		ellas habían pensado
Ustedes [pensar] 3. persona plural, pretérito pluscuamperfecto, indicativo začať sa učiť		Ustedes habían pensado
yo [pensar] 1. persona singular, pretérito perfecto simple, indicativo začať sa učiť		yo pensé
tú [pensar] 2. persona singular, pretérito perfecto simple, indicativo začať sa učiť		tú pensaste
él [pensar] 3. persona singular, pretérito perfecto simple, indicativo začať sa učiť		él pensó
ella [pensar] 3. persona singular, pretérito perfecto simple, indicativo začať sa učiť		ella pensó
Usted [pensar] 3. persona singular, pretérito perfecto simple, indicativo začať sa učiť		Usted pensó
nosotros [pensar] 1. persona plural, pretérito perfecto simple, indicativo začať sa učiť		nosotros pensamos
vosotros [pensar] 2. persona plural, pretérito perfecto simple, indicativo začať sa učiť		vosotros pensasteis
ellos [pensar] 3. persona plural, pretérito perfecto simple, indicativo začať sa učiť		ellos pensaron
ellas [pensar] 3. persona plural, pretérito perfecto simple, indicativo začať sa učiť		ellas pensaron
Ustedes [pensar] 3. persona plural, pretérito perfecto simple, indicativo začať sa učiť		Ustedes pensaron
yo [pensar] 1. persona singular, pretérito anterior, indicativo začať sa učiť		yo hube pensado
tú [pensar] 2. persona singular, pretérito anterior, indicativo začať sa učiť		tú hubiste pensado
él [pensar] 3. persona singular, pretérito anterior, indicativo začať sa učiť		él hubo pensado
ella [pensar] 3. persona singular, pretérito anterior, indicativo začať sa učiť		ella hubo pensado
Usted [pensar] 3. persona singular, pretérito anterior, indicativo začať sa učiť		Usted hubo pensado
nosotros [pensar] 1. persona plural, pretérito anterior, indicativo začať sa učiť		nosotros hubimos pensado
vosotros [pensar] 2. persona plural, pretérito anterior, indicativo začať sa učiť		vosotros hubisteis pensado
ellos [pensar] 3. persona plural, pretérito anterior, indicativo začať sa učiť		ellos hubieron pensado
ellas [pensar] 3. persona plural, pretérito anterior, indicativo začať sa učiť		ellas hubieron pensado
Ustedes [pensar] 3. persona plural, pretérito anterior, indicativo začať sa učiť		Ustedes hubieron pensado
yo [pensar] 1. persona singular, futuro perfecto, indicativo začať sa učiť		yo habré pensado
tú [pensar] 2. persona singular, futuro perfecto, indicativo začať sa učiť		tú habrás pensado
él [pensar] 3. persona singular, futuro perfecto, indicativo začať sa učiť		él habrá pensado
ella [pensar] 3. persona singular, futuro perfecto, indicativo začať sa učiť		ella habrá pensado
Usted [pensar] 3. persona singular, futuro perfecto, indicativo začať sa učiť		Usted habrá pensado
nosotros [pensar] 1. persona plural, futuro perfecto, indicativo začať sa učiť		nosotros habremos pensado
vosotros [pensar] 2. persona plural, futuro perfecto, indicativo začať sa učiť		vosotros habréis pensado
ellos [pensar] 3. persona plural, futuro perfecto, indicativo začať sa učiť		ellos habrán pensado
ellas [pensar] 3. persona plural, futuro perfecto, indicativo začať sa učiť		ellas habrán pensado
Ustedes [pensar] 3. persona plural, futuro perfecto, indicativo začať sa učiť		Ustedes habrán pensado
yo [pensar] 1. persona singular, futuro, indicativo začať sa učiť		yo pensaré
tú [pensar] 2. persona singular, futuro, indicativo začať sa učiť		tú pensarás
él [pensar] 3. persona singular, futuro, indicativo začať sa učiť		él pensará
ella [pensar] 3. persona singular, futuro, indicativo začať sa učiť		ella pensará
Usted [pensar] 3. persona singular, futuro, indicativo začať sa učiť		Usted pensará
nosotros [pensar] 1. persona plural, futuro, indicativo začať sa učiť		nosotros pensaremos
vosotros [pensar] 2. persona plural, futuro, indicativo začať sa učiť		vosotros pensaréis
ellos [pensar] 3. persona plural, futuro, indicativo začať sa učiť		ellos pensarán
ellas [pensar] 3. persona plural, futuro, indicativo začať sa učiť		ellas pensarán
Ustedes [pensar] 3. persona plural, futuro, indicativo začať sa učiť		Ustedes pensarán
yo [pensar] 1. persona singular, condicional compuesto začať sa učiť		yo habría pensado
tú [pensar] 2. persona singular, condicional compuesto začať sa učiť		tú habrías pensado
él [pensar] 3. persona singular, condicional compuesto začať sa učiť		él habría pensado
ella [pensar] 3. persona singular, condicional compuesto začať sa učiť		ella habría pensado
Usted [pensar] 3. persona singular, condicional compuesto začať sa učiť		Usted habría pensado
nosotros [pensar] 1. persona plural, condicional compuesto začať sa učiť		nosotros habríamos pensado
vosotros [pensar] 2. persona plural, condicional compuesto začať sa učiť		vosotros habríais pensado
ellos [pensar] 3. persona plural, condicional compuesto začať sa učiť		ellos habrían pensado
ellas [pensar] 3. persona plural, condicional compuesto začať sa učiť		ellas habrían pensado
Ustedes [pensar] 3. persona plural, condicional compuesto začať sa učiť		Ustedes habrían pensado
yo [pensar] 1. persona singular, condicional simple začať sa učiť		yo pensaría
tú [pensar] 2. persona singular, condicional simple začať sa učiť		tú pensarías
él [pensar] 3. persona singular, condicional simple začať sa učiť		él pensaría
ella [pensar] 3. persona singular, condicional simple začať sa učiť		ella pensaría
Usted [pensar] 3. persona singular, condicional simple začať sa učiť		Usted pensaría
nosotros [pensar] 1. persona plural, condicional simple začať sa učiť		nosotros pensaríamos
vosotros [pensar] 2. persona plural, condicional simple začať sa učiť		vosotros pensaríais
ellos [pensar] 3. persona plural, condicional simple začať sa učiť		ellos pensarían
ellas [pensar] 3. persona plural, condicional simple začať sa učiť		ellas pensarían
Ustedes [pensar] 3. persona plural, condicional simple začať sa učiť		Ustedes pensarían
(tú) [pensar] 2. persona singular, imperativo afirmativo začať sa učiť		(tú) piensa verbo irregular
él [pensar] 3. persona singular, imperativo afirmativo začať sa učiť		él piense verbo irregular
ella [pensar] 3. persona singular, imperativo afirmativo začať sa učiť		ella piense verbo irregular
Usted [pensar] 3. persona singular, imperativo afirmativo začať sa učiť		Usted piense verbo irregular
(nosotros) [pensar] 1. persona plural, imperativo afirmativo začať sa učiť		(nosotros) pensemos
(vosotros) [pensar] 2. persona plural, imperativo afirmativo začať sa učiť		(vosotros) pensad
ellos [pensar] 3. persona plural, imperativo afirmativo začať sa učiť		ellos piensen verbo irregular
Ustedes [pensar] 3. persona plural, imperativo afirmativo začať sa učiť		Ustedes piensen verbo irregular
(tú) no [pensar] 2. persona singular, imperativo negativo začať sa učiť		(tú) no pienses verbo irregular
él no [pensar] 3. persona singular, imperativo negativo začať sa učiť		él no piense verbo irregular
ella no [pensar] 3. persona singular, imperativo negativo začať sa učiť		ella no piense verbo irregular
Usted no [pensar] 3. persona singular, imperativo negativo začať sa učiť		Usted no piense verbo irregular
(nosotros) no [pensar] 1. persona plural, imperativo negativo začať sa učiť		(nosotros) no pensemos
(vosotros) no [pensar] 2. persona plural, imperativo negativo začať sa učiť		(vosotros) no penséis
ellos no [pensar] 3. persona plural, imperativo negativo začať sa učiť		ellos no piensen verbo irregular
Ustedes no [pensar] 3. persona plural, imperativo negativo začať sa učiť		Ustedes no piensen verbo irregular
yo [pensar] 1. persona singular, presente, subjuntivo začať sa učiť		yo piense verbo irregular
tú [pensar] 2. persona singular, presente, subjuntivo začať sa učiť		tú pienses verbo irregular
él [pensar] 3. persona singular, presente, subjuntivo začať sa učiť		él piense verbo irregular
ella [pensar] 3. persona singular, presente, subjuntivo začať sa učiť		ella piense verbo irregular
Usted [pensar] 3. persona singular, presente, subjuntivo začať sa učiť		Usted piense verbo irregular
nosotros [pensar] 1. persona plural, presente, subjuntivo začať sa učiť		nosotros pensemos
vosotros [pensar] 2. persona plural, presente, subjuntivo začať sa učiť		vosotros penséis
ellos [pensar] 3. persona plural, presente, subjuntivo začať sa učiť		ellos piensen verbo irregular
ellas [pensar] 3. persona plural, presente, subjuntivo začať sa učiť		ellas piensen verbo irregular
Ustedes [pensar] 3. persona plural, presente, subjuntivo začať sa učiť		Ustedes piensen verbo irregular
yo [pensar] 1. persona singular, pretérito perfecto, subjuntivo začať sa učiť		yo haya pensado
tú [pensar] 2. persona singular, pretérito perfecto, subjuntivo začať sa učiť		tú hayas pensado
él [pensar] 3. persona singular, pretérito perfecto, subjuntivo začať sa učiť		él haya pensado
ella [pensar] 3. persona singular, pretérito perfecto, subjuntivo začať sa učiť		ella haya pensado
Usted [pensar] 3. persona singular, pretérito perfecto, subjuntivo začať sa učiť		Usted haya pensado
nosotros [pensar] 1. persona plural, pretérito perfecto, subjuntivo začať sa učiť		nosotros hayamos pensado
vosotros [pensar] 2. persona plural, pretérito perfecto, subjuntivo začať sa učiť		vosotros hayáis pensado
ellos [pensar] 3. persona plural, pretérito perfecto, subjuntivo začať sa učiť		ellos hayan pensado
ellas [pensar] 3. persona plural, pretérito perfecto, subjuntivo začať sa učiť		ellas hayan pensado
Ustedes [pensar] 3. persona plural, pretérito perfecto, subjuntivo začať sa učiť		Ustedes hayan pensado
yo [pensar] 1. persona singular, pretérito imperfecto 1, subjuntivo začať sa učiť		yo pensara
tú [pensar] 2. persona singular, pretérito imperfecto 1, subjuntivo začať sa učiť		tú pensaras
él [pensar] 3. persona singular, pretérito imperfecto 1, subjuntivo začať sa učiť		él pensara
ella [pensar] 3. persona singular, pretérito imperfecto 1, subjuntivo začať sa učiť		ella pensara
Usted [pensar] 3. persona singular, pretérito imperfecto 1, subjuntivo začať sa učiť		Usted pensara
nosotros [pensar] 1. persona plural, pretérito imperfecto 1, subjuntivo začať sa učiť		nosotros pensáramos
vosotros [pensar] 2. persona plural, pretérito imperfecto 1, subjuntivo začať sa učiť		vosotros pensarais
ellos [pensar] 3. persona plural, pretérito imperfecto 1, subjuntivo začať sa učiť		ellos pensaran
ellas [pensar] 3. persona plural, pretérito imperfecto 1, subjuntivo začať sa učiť		ellas pensaran
Ustedes [pensar] 3. persona plural, pretérito imperfecto 1, subjuntivo začať sa učiť		Ustedes pensaran
yo [pensar] 1. persona singular, pretérito imperfecto 2, subjuntivo začať sa učiť		yo pensase
tú [pensar] 2. persona singular, pretérito imperfecto 2, subjuntivo začať sa učiť		tú pensases
él [pensar] 3. persona singular, pretérito imperfecto 2, subjuntivo začať sa učiť		él pensase
ella [pensar] 3. persona singular, pretérito imperfecto 2, subjuntivo začať sa učiť		ella pensase
Usted [pensar] 3. persona singular, pretérito imperfecto 2, subjuntivo začať sa učiť		Usted pensase
nosotros [pensar] 1. persona plural, pretérito imperfecto 2, subjuntivo začať sa učiť		nosotros pensásemos
vosotros [pensar] 2. persona plural, pretérito imperfecto 2, subjuntivo začať sa učiť		vosotros pensaseis
ellos [pensar] 3. persona plural, pretérito imperfecto 2, subjuntivo začať sa učiť		ellos pensasen
ellas [pensar] 3. persona plural, pretérito imperfecto 2, subjuntivo začať sa učiť		ellas pensasen
Ustedes [pensar] 3. persona plural, pretérito imperfecto 2, subjuntivo začať sa učiť		Ustedes pensasen
yo [pensar] 1. persona singular, pretérito pluscuamperfecto 1, subjuntivo začať sa učiť		yo hubiera pensado
tú [pensar] 2. persona singular, pretérito pluscuamperfecto 1, subjuntivo začať sa učiť		tú hubieras pensado
él [pensar] 3. persona singular, pretérito pluscuamperfecto 1, subjuntivo začať sa učiť		él hubiera pensado
ella [pensar] 3. persona singular, pretérito pluscuamperfecto 1, subjuntivo začať sa učiť		ella hubiera pensado
Usted [pensar] 3. persona singular, pretérito pluscuamperfecto 1, subjuntivo začať sa učiť		Usted hubiera pensado
nosotros [pensar] 1. persona plural, pretérito pluscuamperfecto 1, subjuntivo začať sa učiť		nosotros hubiéramos pensado
vosotros [pensar] 2. persona plural, pretérito pluscuamperfecto 1, subjuntivo začať sa učiť		vosotros hubierais pensado
ellos [pensar] 3. persona plural, pretérito pluscuamperfecto 1, subjuntivo začať sa učiť		ellos hubieran pensado
ellas [pensar] 3. persona plural, pretérito pluscuamperfecto 1, subjuntivo začať sa učiť		ellas hubieran pensado
Ustedes [pensar] 3. persona plural, pretérito pluscuamperfecto 1, subjuntivo začať sa učiť		Ustedes hubieran pensado
yo [pensar] 1. persona singular, pretérito pluscuamperfecto 2, subjuntivo začať sa učiť		yo hubiese pensado
tú [pensar] 2. persona singular, pretérito pluscuamperfecto 2, subjuntivo začať sa učiť		tú hubieses pensado
él [pensar] 3. persona singular, pretérito pluscuamperfecto 2, subjuntivo začať sa učiť		él hubiese pensado
ella [pensar] 3. persona singular, pretérito pluscuamperfecto 2, subjuntivo začať sa učiť		ella hubiese pensado
Usted [pensar] 3. persona singular, pretérito pluscuamperfecto 2, subjuntivo začať sa učiť		Usted hubiese pensado
nosotros [pensar] 1. persona plural, pretérito pluscuamperfecto 2, subjuntivo začať sa učiť		nosotros hubiésemos pensado
vosotros [pensar] 2. persona plural, pretérito pluscuamperfecto 2, subjuntivo začať sa učiť		vosotros hubieseis pensado
ellos [pensar] 3. persona plural, pretérito pluscuamperfecto 2, subjuntivo začať sa učiť		ellos hubiesen pensado
ellas [pensar] 3. persona plural, pretérito pluscuamperfecto 2, subjuntivo začať sa učiť		ellas hubiesen pensado
Ustedes [pensar] 3. persona plural, pretérito pluscuamperfecto 2, subjuntivo začať sa učiť		Ustedes hubiesen pensado
yo [pensar] 1. persona singular, futuro, subjuntivo začať sa učiť		yo pensare
tú [pensar] 2. persona singular, futuro, subjuntivo začať sa učiť		tú pensares
él [pensar] 3. persona singular, futuro, subjuntivo začať sa učiť		él pensare
ella [pensar] 3. persona singular, futuro, subjuntivo začať sa učiť		ella pensare
Usted [pensar] 3. persona singular, futuro, subjuntivo začať sa učiť		Usted pensare
nosotros [pensar] 1. persona plural, futuro, subjuntivo začať sa učiť		nosotros pensáremos
vosotros [pensar] 2. persona plural, futuro, subjuntivo začať sa učiť		vosotros pensareis
ellos [pensar] 3. persona plural, futuro, subjuntivo začať sa učiť		ellos pensaren
ellas [pensar] 3. persona plural, futuro, subjuntivo začať sa učiť		ellas pensaren
Ustedes [pensar] 3. persona plural, futuro, subjuntivo začať sa učiť		Ustedes pensaren
yo [pensar] 1. persona singular, futuro perfecto, subjuntivo začať sa učiť		yo hubiere pensado
tú [pensar] 2. persona singular, futuro perfecto, subjuntivo začať sa učiť		tú hubieres pensado
él [pensar] 3. persona singular, futuro perfecto, subjuntivo začať sa učiť		él hubiere pensado
ella [pensar] 3. persona singular, futuro perfecto, subjuntivo začať sa učiť		ella hubiere pensado
Usted [pensar] 3. persona singular, futuro perfecto, subjuntivo začať sa učiť		Usted hubiere pensado
nosotros [pensar] 1. persona plural, futuro perfecto, subjuntivo začať sa učiť		nosotros hubiéremos pensado
vosotros [pensar] 2. persona plural, futuro perfecto, subjuntivo začať sa učiť		vosotros hubiereis pensado
ellos [pensar] 3. persona plural, futuro perfecto, subjuntivo začať sa učiť		ellos hubieren pensado
ellas [pensar] 3. persona plural, futuro perfecto, subjuntivo začať sa učiť		ellas hubieren pensado
Ustedes [pensar] 3. persona plural, futuro perfecto, subjuntivo začať sa učiť		Ustedes hubieren pensado

Conjugación del verbo irregular 'pensar' en español

Ak chcete pridať komentár, musíte byť prihlásený.

viac