→ Conjugación Del Verbo Irregular 'aunar' En Español → Začnite sa učiť / Stiahnite si MP3 Flashcards

otázka		Odpoveď
yo [aunar] 1. persona singular, presente, indicativo začať sa učiť		yo aúno verbo irregular
tú [aunar] 2. persona singular, presente, indicativo začať sa učiť		tú aúnas verbo irregular
él [aunar] 3. persona singular, presente, indicativo začať sa učiť		él aúna verbo irregular
ella [aunar] 3. persona singular, presente, indicativo začať sa učiť		ella aúna verbo irregular
Usted [aunar] 3. persona singular, presente, indicativo začať sa učiť		Usted aúna verbo irregular
nosotros [aunar] 1. persona plural, presente, indicativo začať sa učiť		nosotros aunamos
vosotros [aunar] 2. persona plural, presente, indicativo začať sa učiť		vosotros aunáis
ellos [aunar] 3. persona plural, presente, indicativo začať sa učiť		ellos aúnan verbo irregular
ellas [aunar] 3. persona plural, presente, indicativo začať sa učiť		ellas aúnan verbo irregular
Ustedes [aunar] 3. persona plural, presente, indicativo začať sa učiť		Ustedes aúnan verbo irregular
yo [aunar] 1. persona singular, pretérito perfecto compuesto, indicativo začať sa učiť		yo he aunado
tú [aunar] 2. persona singular, pretérito perfecto compuesto, indicativo začať sa učiť		tú has aunado
él [aunar] 3. persona singular, pretérito perfecto compuesto, indicativo začať sa učiť		él ha aunado
ella [aunar] 3. persona singular, pretérito perfecto compuesto, indicativo začať sa učiť		ella ha aunado
Usted [aunar] 3. persona singular, pretérito perfecto compuesto, indicativo začať sa učiť		Usted ha aunado
nosotros [aunar] 1. persona plural, pretérito perfecto compuesto, indicativo začať sa učiť		nosotros hemos aunado
vosotros [aunar] 2. persona plural, pretérito perfecto compuesto, indicativo začať sa učiť		vosotros habéis aunado
ellos [aunar] 3. persona plural, pretérito perfecto compuesto, indicativo začať sa učiť		ellos han aunado
ellas [aunar] 3. persona plural, pretérito perfecto compuesto, indicativo začať sa učiť		ellas han aunado
Ustedes [aunar] 3. persona plural, pretérito perfecto compuesto, indicativo začať sa učiť		Ustedes han aunado
yo [aunar] 1. persona singular, pretérito imperfecto, indicativo začať sa učiť		yo aunaba
tú [aunar] 2. persona singular, pretérito imperfecto, indicativo začať sa učiť		tú aunabas
él [aunar] 3. persona singular, pretérito imperfecto, indicativo začať sa učiť		él aunaba
ella [aunar] 3. persona singular, pretérito imperfecto, indicativo začať sa učiť		ella aunaba
Usted [aunar] 3. persona singular, pretérito imperfecto, indicativo začať sa učiť		Usted aunaba
nosotros [aunar] 1. persona plural, pretérito imperfecto, indicativo začať sa učiť		nosotros aunábamos
vosotros [aunar] 2. persona plural, pretérito imperfecto, indicativo začať sa učiť		vosotros aunabais
ellos [aunar] 3. persona plural, pretérito imperfecto, indicativo začať sa učiť		ellos aunaban
ellas [aunar] 3. persona plural, pretérito imperfecto, indicativo začať sa učiť		ellas aunaban
Ustedes [aunar] 3. persona plural, pretérito imperfecto, indicativo začať sa učiť		Ustedes aunaban
yo [aunar] 1. persona singular, pretérito pluscuamperfecto, indicativo začať sa učiť		yo había aunado
tú [aunar] 2. persona singular, pretérito pluscuamperfecto, indicativo začať sa učiť		tú habías aunado
él [aunar] 3. persona singular, pretérito pluscuamperfecto, indicativo začať sa učiť		él había aunado
ella [aunar] 3. persona singular, pretérito pluscuamperfecto, indicativo začať sa učiť		ella había aunado
Usted [aunar] 3. persona singular, pretérito pluscuamperfecto, indicativo začať sa učiť		Usted había aunado
nosotros [aunar] 1. persona plural, pretérito pluscuamperfecto, indicativo začať sa učiť		nosotros habíamos aunado
vosotros [aunar] 2. persona plural, pretérito pluscuamperfecto, indicativo začať sa učiť		vosotros habíais aunado
ellos [aunar] 3. persona plural, pretérito pluscuamperfecto, indicativo začať sa učiť		ellos habían aunado
ellas [aunar] 3. persona plural, pretérito pluscuamperfecto, indicativo začať sa učiť		ellas habían aunado
Ustedes [aunar] 3. persona plural, pretérito pluscuamperfecto, indicativo začať sa učiť		Ustedes habían aunado
yo [aunar] 1. persona singular, pretérito perfecto simple, indicativo začať sa učiť		yo auné
tú [aunar] 2. persona singular, pretérito perfecto simple, indicativo začať sa učiť		tú aunaste
él [aunar] 3. persona singular, pretérito perfecto simple, indicativo začať sa učiť		él aunó
ella [aunar] 3. persona singular, pretérito perfecto simple, indicativo začať sa učiť		ella aunó
Usted [aunar] 3. persona singular, pretérito perfecto simple, indicativo začať sa učiť		Usted aunó
nosotros [aunar] 1. persona plural, pretérito perfecto simple, indicativo začať sa učiť		nosotros aunamos
vosotros [aunar] 2. persona plural, pretérito perfecto simple, indicativo začať sa učiť		vosotros aunasteis
ellos [aunar] 3. persona plural, pretérito perfecto simple, indicativo začať sa učiť		ellos aunaron
ellas [aunar] 3. persona plural, pretérito perfecto simple, indicativo začať sa učiť		ellas aunaron
Ustedes [aunar] 3. persona plural, pretérito perfecto simple, indicativo začať sa učiť		Ustedes aunaron
yo [aunar] 1. persona singular, pretérito anterior, indicativo začať sa učiť		yo hube aunado
tú [aunar] 2. persona singular, pretérito anterior, indicativo začať sa učiť		tú hubiste aunado
él [aunar] 3. persona singular, pretérito anterior, indicativo začať sa učiť		él hubo aunado
ella [aunar] 3. persona singular, pretérito anterior, indicativo začať sa učiť		ella hubo aunado
Usted [aunar] 3. persona singular, pretérito anterior, indicativo začať sa učiť		Usted hubo aunado
nosotros [aunar] 1. persona plural, pretérito anterior, indicativo začať sa učiť		nosotros hubimos aunado
vosotros [aunar] 2. persona plural, pretérito anterior, indicativo začať sa učiť		vosotros hubisteis aunado
ellos [aunar] 3. persona plural, pretérito anterior, indicativo začať sa učiť		ellos hubieron aunado
ellas [aunar] 3. persona plural, pretérito anterior, indicativo začať sa učiť		ellas hubieron aunado
Ustedes [aunar] 3. persona plural, pretérito anterior, indicativo začať sa učiť		Ustedes hubieron aunado
yo [aunar] 1. persona singular, futuro perfecto, indicativo začať sa učiť		yo habré aunado
tú [aunar] 2. persona singular, futuro perfecto, indicativo začať sa učiť		tú habrás aunado
él [aunar] 3. persona singular, futuro perfecto, indicativo začať sa učiť		él habrá aunado
ella [aunar] 3. persona singular, futuro perfecto, indicativo začať sa učiť		ella habrá aunado
Usted [aunar] 3. persona singular, futuro perfecto, indicativo začať sa učiť		Usted habrá aunado
nosotros [aunar] 1. persona plural, futuro perfecto, indicativo začať sa učiť		nosotros habremos aunado
vosotros [aunar] 2. persona plural, futuro perfecto, indicativo začať sa učiť		vosotros habréis aunado
ellos [aunar] 3. persona plural, futuro perfecto, indicativo začať sa učiť		ellos habrán aunado
ellas [aunar] 3. persona plural, futuro perfecto, indicativo začať sa učiť		ellas habrán aunado
Ustedes [aunar] 3. persona plural, futuro perfecto, indicativo začať sa učiť		Ustedes habrán aunado
yo [aunar] 1. persona singular, futuro, indicativo začať sa učiť		yo aunaré
tú [aunar] 2. persona singular, futuro, indicativo začať sa učiť		tú aunarás
él [aunar] 3. persona singular, futuro, indicativo začať sa učiť		él aunará
ella [aunar] 3. persona singular, futuro, indicativo začať sa učiť		ella aunará
Usted [aunar] 3. persona singular, futuro, indicativo začať sa učiť		Usted aunará
nosotros [aunar] 1. persona plural, futuro, indicativo začať sa učiť		nosotros aunaremos
vosotros [aunar] 2. persona plural, futuro, indicativo začať sa učiť		vosotros aunaréis
ellos [aunar] 3. persona plural, futuro, indicativo začať sa učiť		ellos aunarán
ellas [aunar] 3. persona plural, futuro, indicativo začať sa učiť		ellas aunarán
Ustedes [aunar] 3. persona plural, futuro, indicativo začať sa učiť		Ustedes aunarán
yo [aunar] 1. persona singular, condicional compuesto začať sa učiť		yo habría aunado
tú [aunar] 2. persona singular, condicional compuesto začať sa učiť		tú habrías aunado
él [aunar] 3. persona singular, condicional compuesto začať sa učiť		él habría aunado
ella [aunar] 3. persona singular, condicional compuesto začať sa učiť		ella habría aunado
Usted [aunar] 3. persona singular, condicional compuesto začať sa učiť		Usted habría aunado
nosotros [aunar] 1. persona plural, condicional compuesto začať sa učiť		nosotros habríamos aunado
vosotros [aunar] 2. persona plural, condicional compuesto začať sa učiť		vosotros habríais aunado
ellos [aunar] 3. persona plural, condicional compuesto začať sa učiť		ellos habrían aunado
ellas [aunar] 3. persona plural, condicional compuesto začať sa učiť		ellas habrían aunado
Ustedes [aunar] 3. persona plural, condicional compuesto začať sa učiť		Ustedes habrían aunado
yo [aunar] 1. persona singular, condicional simple začať sa učiť		yo aunaría
tú [aunar] 2. persona singular, condicional simple začať sa učiť		tú aunarías
él [aunar] 3. persona singular, condicional simple začať sa učiť		él aunaría
ella [aunar] 3. persona singular, condicional simple začať sa učiť		ella aunaría
Usted [aunar] 3. persona singular, condicional simple začať sa učiť		Usted aunaría
nosotros [aunar] 1. persona plural, condicional simple začať sa učiť		nosotros aunaríamos
vosotros [aunar] 2. persona plural, condicional simple začať sa učiť		vosotros aunaríais
ellos [aunar] 3. persona plural, condicional simple začať sa učiť		ellos aunarían
ellas [aunar] 3. persona plural, condicional simple začať sa učiť		ellas aunarían
Ustedes [aunar] 3. persona plural, condicional simple začať sa učiť		Ustedes aunarían
(tú) [aunar] 2. persona singular, imperativo afirmativo začať sa učiť		(tú) aúna verbo irregular
él [aunar] 3. persona singular, imperativo afirmativo začať sa učiť		él aúne verbo irregular
ella [aunar] 3. persona singular, imperativo afirmativo začať sa učiť		ella aúne verbo irregular
Usted [aunar] 3. persona singular, imperativo afirmativo začať sa učiť		Usted aúne verbo irregular
(nosotros) [aunar] 1. persona plural, imperativo afirmativo začať sa učiť		(nosotros) aunemos
(vosotros) [aunar] 2. persona plural, imperativo afirmativo začať sa učiť		(vosotros) aunad
ellos [aunar] 3. persona plural, imperativo afirmativo začať sa učiť		ellos aúnen verbo irregular
Ustedes [aunar] 3. persona plural, imperativo afirmativo začať sa učiť		Ustedes aúnen verbo irregular
(tú) no [aunar] 2. persona singular, imperativo negativo začať sa učiť		(tú) no aúnes verbo irregular
él no [aunar] 3. persona singular, imperativo negativo začať sa učiť		él no aúne verbo irregular
ella no [aunar] 3. persona singular, imperativo negativo začať sa učiť		ella no aúne verbo irregular
Usted no [aunar] 3. persona singular, imperativo negativo začať sa učiť		Usted no aúne verbo irregular
(nosotros) no [aunar] 1. persona plural, imperativo negativo začať sa učiť		(nosotros) no aunemos
(vosotros) no [aunar] 2. persona plural, imperativo negativo začať sa učiť		(vosotros) no aunéis
ellos no [aunar] 3. persona plural, imperativo negativo začať sa učiť		ellos no aúnen verbo irregular
Ustedes no [aunar] 3. persona plural, imperativo negativo začať sa učiť		Ustedes no aúnen verbo irregular
yo [aunar] 1. persona singular, presente, subjuntivo začať sa učiť		yo aúne verbo irregular
tú [aunar] 2. persona singular, presente, subjuntivo začať sa učiť		tú aúnes verbo irregular
él [aunar] 3. persona singular, presente, subjuntivo začať sa učiť		él aúne verbo irregular
ella [aunar] 3. persona singular, presente, subjuntivo začať sa učiť		ella aúne verbo irregular
Usted [aunar] 3. persona singular, presente, subjuntivo začať sa učiť		Usted aúne verbo irregular
nosotros [aunar] 1. persona plural, presente, subjuntivo začať sa učiť		nosotros aunemos
vosotros [aunar] 2. persona plural, presente, subjuntivo začať sa učiť		vosotros aunéis
ellos [aunar] 3. persona plural, presente, subjuntivo začať sa učiť		ellos aúnen verbo irregular
ellas [aunar] 3. persona plural, presente, subjuntivo začať sa učiť		ellas aúnen verbo irregular
Ustedes [aunar] 3. persona plural, presente, subjuntivo začať sa učiť		Ustedes aúnen verbo irregular
yo [aunar] 1. persona singular, pretérito perfecto, subjuntivo začať sa učiť		yo haya aunado
tú [aunar] 2. persona singular, pretérito perfecto, subjuntivo začať sa učiť		tú hayas aunado
él [aunar] 3. persona singular, pretérito perfecto, subjuntivo začať sa učiť		él haya aunado
ella [aunar] 3. persona singular, pretérito perfecto, subjuntivo začať sa učiť		ella haya aunado
Usted [aunar] 3. persona singular, pretérito perfecto, subjuntivo začať sa učiť		Usted haya aunado
nosotros [aunar] 1. persona plural, pretérito perfecto, subjuntivo začať sa učiť		nosotros hayamos aunado
vosotros [aunar] 2. persona plural, pretérito perfecto, subjuntivo začať sa učiť		vosotros hayáis aunado
ellos [aunar] 3. persona plural, pretérito perfecto, subjuntivo začať sa učiť		ellos hayan aunado
ellas [aunar] 3. persona plural, pretérito perfecto, subjuntivo začať sa učiť		ellas hayan aunado
Ustedes [aunar] 3. persona plural, pretérito perfecto, subjuntivo začať sa učiť		Ustedes hayan aunado
yo [aunar] 1. persona singular, pretérito imperfecto 1, subjuntivo začať sa učiť		yo aunara
tú [aunar] 2. persona singular, pretérito imperfecto 1, subjuntivo začať sa učiť		tú aunaras
él [aunar] 3. persona singular, pretérito imperfecto 1, subjuntivo začať sa učiť		él aunara
ella [aunar] 3. persona singular, pretérito imperfecto 1, subjuntivo začať sa učiť		ella aunara
Usted [aunar] 3. persona singular, pretérito imperfecto 1, subjuntivo začať sa učiť		Usted aunara
nosotros [aunar] 1. persona plural, pretérito imperfecto 1, subjuntivo začať sa učiť		nosotros aunáramos
vosotros [aunar] 2. persona plural, pretérito imperfecto 1, subjuntivo začať sa učiť		vosotros aunarais
ellos [aunar] 3. persona plural, pretérito imperfecto 1, subjuntivo začať sa učiť		ellos aunaran
ellas [aunar] 3. persona plural, pretérito imperfecto 1, subjuntivo začať sa učiť		ellas aunaran
Ustedes [aunar] 3. persona plural, pretérito imperfecto 1, subjuntivo začať sa učiť		Ustedes aunaran
yo [aunar] 1. persona singular, pretérito imperfecto 2, subjuntivo začať sa učiť		yo aunase
tú [aunar] 2. persona singular, pretérito imperfecto 2, subjuntivo začať sa učiť		tú aunases
él [aunar] 3. persona singular, pretérito imperfecto 2, subjuntivo začať sa učiť		él aunase
ella [aunar] 3. persona singular, pretérito imperfecto 2, subjuntivo začať sa učiť		ella aunase
Usted [aunar] 3. persona singular, pretérito imperfecto 2, subjuntivo začať sa učiť		Usted aunase
nosotros [aunar] 1. persona plural, pretérito imperfecto 2, subjuntivo začať sa učiť		nosotros aunásemos
vosotros [aunar] 2. persona plural, pretérito imperfecto 2, subjuntivo začať sa učiť		vosotros aunaseis
ellos [aunar] 3. persona plural, pretérito imperfecto 2, subjuntivo začať sa učiť		ellos aunasen
ellas [aunar] 3. persona plural, pretérito imperfecto 2, subjuntivo začať sa učiť		ellas aunasen
Ustedes [aunar] 3. persona plural, pretérito imperfecto 2, subjuntivo začať sa učiť		Ustedes aunasen
yo [aunar] 1. persona singular, pretérito pluscuamperfecto 1, subjuntivo začať sa učiť		yo hubiera aunado
tú [aunar] 2. persona singular, pretérito pluscuamperfecto 1, subjuntivo začať sa učiť		tú hubieras aunado
él [aunar] 3. persona singular, pretérito pluscuamperfecto 1, subjuntivo začať sa učiť		él hubiera aunado
ella [aunar] 3. persona singular, pretérito pluscuamperfecto 1, subjuntivo začať sa učiť		ella hubiera aunado
Usted [aunar] 3. persona singular, pretérito pluscuamperfecto 1, subjuntivo začať sa učiť		Usted hubiera aunado
nosotros [aunar] 1. persona plural, pretérito pluscuamperfecto 1, subjuntivo začať sa učiť		nosotros hubiéramos aunado
vosotros [aunar] 2. persona plural, pretérito pluscuamperfecto 1, subjuntivo začať sa učiť		vosotros hubierais aunado
ellos [aunar] 3. persona plural, pretérito pluscuamperfecto 1, subjuntivo začať sa učiť		ellos hubieran aunado
ellas [aunar] 3. persona plural, pretérito pluscuamperfecto 1, subjuntivo začať sa učiť		ellas hubieran aunado
Ustedes [aunar] 3. persona plural, pretérito pluscuamperfecto 1, subjuntivo začať sa učiť		Ustedes hubieran aunado
yo [aunar] 1. persona singular, pretérito pluscuamperfecto 2, subjuntivo začať sa učiť		yo hubiese aunado
tú [aunar] 2. persona singular, pretérito pluscuamperfecto 2, subjuntivo začať sa učiť		tú hubieses aunado
él [aunar] 3. persona singular, pretérito pluscuamperfecto 2, subjuntivo začať sa učiť		él hubiese aunado
ella [aunar] 3. persona singular, pretérito pluscuamperfecto 2, subjuntivo začať sa učiť		ella hubiese aunado
Usted [aunar] 3. persona singular, pretérito pluscuamperfecto 2, subjuntivo začať sa učiť		Usted hubiese aunado
nosotros [aunar] 1. persona plural, pretérito pluscuamperfecto 2, subjuntivo začať sa učiť		nosotros hubiésemos aunado
vosotros [aunar] 2. persona plural, pretérito pluscuamperfecto 2, subjuntivo začať sa učiť		vosotros hubieseis aunado
ellos [aunar] 3. persona plural, pretérito pluscuamperfecto 2, subjuntivo začať sa učiť		ellos hubiesen aunado
ellas [aunar] 3. persona plural, pretérito pluscuamperfecto 2, subjuntivo začať sa učiť		ellas hubiesen aunado
Ustedes [aunar] 3. persona plural, pretérito pluscuamperfecto 2, subjuntivo začať sa učiť		Ustedes hubiesen aunado
yo [aunar] 1. persona singular, futuro, subjuntivo začať sa učiť		yo aunare
tú [aunar] 2. persona singular, futuro, subjuntivo začať sa učiť		tú aunares
él [aunar] 3. persona singular, futuro, subjuntivo začať sa učiť		él aunare
ella [aunar] 3. persona singular, futuro, subjuntivo začať sa učiť		ella aunare
Usted [aunar] 3. persona singular, futuro, subjuntivo začať sa učiť		Usted aunare
nosotros [aunar] 1. persona plural, futuro, subjuntivo začať sa učiť		nosotros aunáremos
vosotros [aunar] 2. persona plural, futuro, subjuntivo začať sa učiť		vosotros aunareis
ellos [aunar] 3. persona plural, futuro, subjuntivo začať sa učiť		ellos aunaren
ellas [aunar] 3. persona plural, futuro, subjuntivo začať sa učiť		ellas aunaren
Ustedes [aunar] 3. persona plural, futuro, subjuntivo začať sa učiť		Ustedes aunaren
yo [aunar] 1. persona singular, futuro perfecto, subjuntivo začať sa učiť		yo hubiere aunado
tú [aunar] 2. persona singular, futuro perfecto, subjuntivo začať sa učiť		tú hubieres aunado
él [aunar] 3. persona singular, futuro perfecto, subjuntivo začať sa učiť		él hubiere aunado
ella [aunar] 3. persona singular, futuro perfecto, subjuntivo začať sa učiť		ella hubiere aunado
Usted [aunar] 3. persona singular, futuro perfecto, subjuntivo začať sa učiť		Usted hubiere aunado
nosotros [aunar] 1. persona plural, futuro perfecto, subjuntivo začať sa učiť		nosotros hubiéremos aunado
vosotros [aunar] 2. persona plural, futuro perfecto, subjuntivo začať sa učiť		vosotros hubiereis aunado
ellos [aunar] 3. persona plural, futuro perfecto, subjuntivo začať sa učiť		ellos hubieren aunado
ellas [aunar] 3. persona plural, futuro perfecto, subjuntivo začať sa učiť		ellas hubieren aunado
Ustedes [aunar] 3. persona plural, futuro perfecto, subjuntivo začať sa učiť		Ustedes hubieren aunado

Conjugación del verbo irregular 'aunar' en español

Ak chcete pridať komentár, musíte byť prihlásený.

viac